Pamätám si, keď som prvý krát počula o festivale UNITED. Bolo to v roku 2016, na Campfeste (slovenský kresťanský festival), som si tak prechádzala po areáli z jedného koncertu na druhý a niekto mi dal do ruky letáčik  s informáciami o festivale United a ostala som fascinovaná, že existuje ďaľší kresťanský festival. Mali peknú grafiku a som si tak povedala, že to musí byť určite pecka a že tam určite pôjdem. (Akoby ste podľa grafiky vedeli zistiť, či to bude skvelé. Ale tak minimálne nejakú nápovedu vám to dá.) 
Aby ste rozumeli to bol rok, keď som odovzdala svoj život a srdce Ježišovi a rozhodla som sa ísť s Ním všade. On sa stal mojo cestou, pravdou a životom. Tak ako to je aj napísané v biblii: "Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde skrze mňa." (Ján 14:6). Tak som hltala všetko spojené s Boho, čo by sa mi mohlo páčiť. A keďže som milovala festivaly, tak ma festival United samozrejme upútal. No ten rok som nakoniec na United nešla. V tom termíne sa konala ešte iná kresťanská akcia, Youth Camp. A tak som zhodnotila, že to bude asi lepše ísť na YC. Čo bolo vtedy skvelé rozhodnutie, lebo som tam spoznala veľa skvelých ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi. A dokonca som tam spoznala moju veľmi blízku kamarátku, ktorú nájdete aj na veľa mojich fotkách. Ale YC je iný príbeh. ​​​​​​​
Vráťme sa naspäť k UNITEDu. Tento rok sa mi tam konečne podarilo ísť. Začiatkom leta som ani nedúfala ale úžasné, že to všetko vyšlo takto a ja som si jeden víkend išla oddýchnuť.  (Totiž ja mám v lete najväčšiu fotografickú sezónu - svadby..) ​​​​​​​

Festival začínal už vo štvrtok, ale kvôli jednému foteniu v Prahe sme prišli na fesťák až v piatok na obed. Prvá zastávka po ubytovaní - káva. 
Tak sme si trochu poprechádzali fesťák. Čo mňa osobne prekvapilo a vlastne som to asi mala čakať ale teda, že festival je v meste a tým pádom to nie je uzatvorený areál. Nie je to taký ten klasický festival na letisku alebo na lúke, kde sa stanuje a tak. Na Unitedu sú 3 hudobné stage - jeden hlavný na námestí, ďaľší je v kultúrnom dome, v rámci ktorého boli aj nejaké stany a kaviareň. Tretí stage je pred kuturákom, na takom menšom námestíčku, kde sa vlastne prirodzene na schodoch vytvoril amfiteáter. Taký menší, ale predsa a veľmi príjemne sa tam sedelo. :) 
Aby som sa teda už dostala ku kapelám a nejakému tomu programu, ktorý som videla. Mám také dve hudobné topky: Martin Smith a A.S.T.R.O. II. Martin Smith bol skvelý, vystupoval na hlavnom stagi, kde hral skladby najmä zo svojho nového albumu "Iron Lung". Mne osobne sa to veľmi páčilo, pretože to bola hudba príjemná gitarová, dalo by sa povedať, že inšpirovaná kapelou U2. A to ja môžem. Pre tých, ktorí od Martina Smitha poznajú iba klasické worship pesničky, si to odporúčam vypočuť. Je to ozaj skvelé. Najviac sa mi páčila pesnička "Everybody Is Broken". ​​​​​​​
Druhá kapela, ktorú som vlastne vôbec nepoznala a nevedela čo čakať bola A.S.T.R.O. II (All Stars Rock‚n‚Roll Orchestra). Hrali na stagi v kultúrnom dome a hudba bola taký klasický rock, čo je moja srdcovka. By ste mali vidieť môj úsmev, keď som začula prvú pesničku. Ako dieťa na vianoce.. :D Takže na tomto koncerte som sa neskutočne vytancovala a z kulturáku som odchádzala spotená ako po dobrom rockovom koncerte :D. ​​​​​​​
Koncert: A.S.T.R.O. II
Koncert: A.S.T.R.O. II
Toto boli moje asi top zážitky, ale vráťme sa k celému priebehu Unitedu. 
Prvá bola teda káva a potom prvý koncert (ako inak, veď sme boli na festivale..), česká kapela Way To Go. A musím povedať, že som sa veľmi bavila. Chalani boli skvelí showmani, dokonca som si aj po koncerte kúpila hneď CDčko. Potom bol klasický program, asi nič také špeciálne, čo by ma upútalo. Poprechádzali sme sa po festivale, pofotila som si nejaké pekné fotky, večer bol už hore spomínaný Martin Smith a na záver piatku mal show aj môj kamarát Martin Benc na ktorej sme sa vytancovali a išli spokojne spať. 
(Fotky budú na konci článku pekne postupne.)
Sobota bola super. Ako prvú vec sme absolvovali seminár Každý deň s Bohom. Speakerka Kateřina Hodecová hovorila o praktickej stránke života s Bohom. Že mnohé veci, ktoré ako kresťania robíme, aby sme boli Bohu blízko nám nezaručia Jeho blízkosť, pokiaľ sa my sami mu nebudeme chcieť priblížiť. Táto veta znie hrozne chaoticky.. neviem, či ma chápete. Mnohokrát máme službu v spoločenstve alebo si doma čítame bibliu a kopec vecí, ktoré ako "poslušní" kresťania robíme, aby sme boli Bohu blízko. Ale bez Boha, sú toto iba ďaľšie iné aktivity... Jednoducho povedané, to že budeme robiť tie veci nám nezaručí automaticky Jeho blízkosť. Asi som sa v tomto už zamotala...  
Ďalej počas dňa som stretla kresťankých motorkárov, road146! ​​​​​​​Boli sme na koncerte našich ďaľších kamošov, začínajúca kapela On Fire. Bol to veľmi príjemný koncertík a určite odporúčam vypočuť si ich tvorbu. Pred nimi boli už hore spomínaní A.S.T.R.O.II.
Večer boli nejaké ďaľšie koncerty aj na hlavnom stagi a tak, ale musím sa priznať, že väčšinu tohto času sme prekecali s kamošmi. No pre mňa asi najlepšiu bodku na záver mali Slovenskí chlapci z ESPÉ. Skvelé chvály (možno tým, že som ich poznala) a skvelá speach. Aj keď sme sa počas nej trochu obzerali či naši Českí bratia a sestry rozumejú, hlavná pointa bola jasná a zrozumiteľná. Ja vám to v skratke prerozprávam. 
Predstavte si vojnovú oblasť, kde je skupina vojakov v obliehaní a kapitán pošle jedného vojaka po obrnenú dodávku, aby vyzdvihol celú skupinu a mohli sa zachrániť. Avšak keď vojak uteká k dodávke, postrelia ho. Kričí na kapitána, že to nezvláda, že tam asi zomrie, že ich nevie zachrániť. Viete, čo mu povie kapitán? Sklapni, vstaň a choď pre tú dodávku. A viete, čo urobil ten vojak? Vstal a išiel pre tú dodávku a zachránil celú skupinu vojakov v obliehaní. Ponaučenie z tohto príbehu? Aj my sme zranení. Všetci. Niektorí viac, niektorí menej. Niektorí to prežívame intenzívnejšie, nektorí viac v ústraní. No niekedy ostávame príliš dlho v sebaľútosti, v tej našej bolesti. A hlavne my kresťania sa v tom veľakrát utápame. A presne vtedy potrebujeme počuť to isté, čo počul ten vojak. 
Sklapni, vstaň a choď. 
Asi som to nezreprodukovala od slova do slova, ale toto je to, čo vo mne zostalo. 

Toľko asi odo mňa z mojich pocitov z Festivalu United. Dúfam, že aj o rok sa tam opäť prídem pozrieť. Verím, že sa vám článok páčil a ešte tuto dole sú ďaľšie fotky. 

K.
Way To Go
Dum Kultury
náramky
moja kámoška Karin
Martin Smith
na koncerte Martina Smitha
Martin Smith
na koncerte Martina Smitha
Talkshow s Martinom Smithom
Martin Benc
road 146
road 146
písničkár z Frýdku Mýstku
"amfík" na schodoch
super hra - Genezaretské Jezero
A.S.T.R.O.II
A.S.T.R.O.II
On Fire
On Fire
selfie nesmie chýbať
s Haničkou
srdeční zaležitost

You may also like

Back to Top